|
|
|
indulona@altas.sk |
|
Ary (ara): Je jeden znajväčších papagájov na svete. S chvostovými perami meria až 97 cm. Domovom ár sú pralesy Južnej Ameriky. V zajatí skrotne a naučí sa vyslovovať slová aj vety. Svojim mohutným zobákom vie otvoriť aj vlašský orech či kokos. Ary majú typickú holú škvrnu od oka až po zobák. |
|
Americké papagáje: Tieto papagáje žijú v Južnej a Strednej Amerike. Sú pestré a zaujímavé. Ary a Klinochvosty žijú v pralesoch väčšinou v Brazílii. |
|
Ara arakanga (ara macao) telo je červené, krídla sú žlté a modré, Spodná časť zobáka je šedo-čierna a nohy sú tmavo-šedé. Farby pohlavia u ary arakangy sa nelíšia. Meria 84-89 cm, dožíva sa 80 rokov. Vyskytuje sa od Mexica po Brazíliu. |
|
Ara hyacintová (Anodorhynchus hyacinthinus
Tento nádherný tmavomodrý papagáj žije v brazílskych pralesoch. S chvostovými perami dorastá do dĺžky až 1 metra. |
|
Ara kobaltová (Anodorhynchus leari ) Meria75 cm. Samec má hlavu, krk a hruď zeleno-modrú, spodnú partiu tela s úzkimi svetlými čiarami. Zadná časť tela, krídla a chvost sú sýto kobaltovo-modrá, spodná strana chvosta je tmavo šedá. Kruhy okolo očí a pruh od líca k dolnej čelusti zobáku je bledo-žltá. Zobák šedo-čierny, dúhovka tmavo-hnedá, pazúre tmavo-šedé. Samica je zfarbená tak isto ako samec. Pochádza z severnej Brazílie v štátoch Pernambuco a Bahia. |
|
Ara marakana (Ara maracana) Nachádza sa vo východnej Brazílii, Paraguai a v severovýchodnej Argentíne. Meria 44 cm. Samec: zelený, čelo, spodná časť chrbta a brušná časť v tvare písmena V je červená, hlava je svetlo-modrá, chvost červeno-hnedý, špička chvosta je modrá, chvost zo spodu je šedo-žltý. Samica: je menšia, je menej červená na čele, na chrbte a zvlášť menej červená na bruchu. |
|
Ara malá al. tmavočelá (Ara severa) Meria 72 cm. Obýva Uruguai, Paraguai a severovýchodnú Argentínu. Je modrozelená, na spodnej časti tela je zelenejší, hlava a krk má šedo-zelený nádych, tvár, hrdlo a hruď sú tmavo-šedo-hnedé, chvost je zhora zeleno-modrý, zospodu tmavo-šedý, kruhy okolo očí a pruh na spodnej čelusti zobáku je bledo– žltý, Zobák šedo-čierný, dúhovka tmavo-hnedá, pazúri tmavo-šedé. |
|
Ara modrohlavá (Ara couloni) Zelené telo, hlava a predná časť krku šedo-modrá aj so zobákom, krídla zeené a nakonci modré, pazúri šedé v niektorých častiach modré. Meria 45 cm. Vyskytuje sa v Brazílii. |
|
Ara modrožltá (Ara ararauna) Zelené čelo, čierny zobák, biele lca s čiernymi malími pierkami, hrdlo čierne, hruď a brucho sýto žlté, temeno hlavy, krídla a začiatok chvosta modré, chvost zospodu hnedý zvrchu modrý. Pochádza z východnej Panamy, Ekvádoru, východného Peru, Bolívie a saverného Paraguaia. Meria 95 cm. |
|
Ara vojenská (Ara militaris) Je rozšírená v Mexiku, Ekvádore, severný Peru, Bolívii, severozápadnej Venezuele a v severozápadnej Argentíne. Telo je trávovo-zelené, čelo červené, spodná časť krídel a dolné chvostové perá sú modré, chvostové perá a hlava je olivovo-zelená,na tváry sú štyri červené pierka, zobák je čierny. Meria 70 cm. |
|
Ara zelená (ara ambigna) Rozšírená v Strednej Amerike od Nikaraguy západnej Kolumbii a západnému Ekvádoru. Zelené-žlté zafarbenie. Nemá nadanie na učenie a napodobňovanie slov alebo melódii. Meria 90 cm. |
|
Ara zelenokrídla (Ara chloroptera) Vyskytuje sa od Panamy až po Paraguai. Meria 85—90 cm. Telo je sýto-červené, vrchná čelusť je bledá, spodná je čierna, na lícach ma biele rozpité pierka okolo očí má biely krúžok, na krídlach má veľa zelených pierok miestami modré, chvost je bordový. |
|
ara hahnova (ara nobilis) Najmenšia ara, ara hahnova, meria 32,5 cm, a dožíva sa iba 20 rokov. Telo krikľavo-zelené, nohy bledo-ruzové a hnedé, zobák čierny, malá škvrnka na tele kde začínajú krídla, biela škvrna okolo oka, táto škvrna sa rozprestiera až po zobák, táto škvrna meria v priemere 2,5 cm. Vo voľnej prírode ju nájdeme v oblasti Brazílie. |
|
Klinochvosty: Je to skupina malých, pesrých a nádherných papagájov žijúcich v Strednej a Južnej Amerike. Zaraďuje sa tam aj Nanday inak povedaný klinochvost čiernohlavý. Charakterizuje ich let, pri ktorom majú krídla až hore. |
|
klinochvost čiernohlavý, nanday (Nandayus nenday) Meria 31 cm. Náchádza sa od Mexika po Argentínu. Samec je zelený, temeno hlavy a zobák je čierny, nohy sú mäsovo-červené, stehná sú červené. Samica má menšiu hlavu, zobák je zahnutý ostrejšie ako u samca. |
|
klinochvost mníší (Myiopsitta nonachus) Meria 29 cm. Vo voľnej prírode ho nájdeme v strednej Bolívii až v Uruguaii. Telo šedo-zelené, čelo, tvár, hrdlo a horná časť pŕs sú šedé s temnou vlnkovatou kresbou, krídla sú modré, chrbát i bruško sú zelenkavé. |
|
Klinochvost zlatočelý: Aratinga aurea Rozširil sa v Brazílii, Bolívii, Paraguaii a v severozápadnej Argentíne. Dosahuje veľkosť 28 cm. Telo je zelené, čelo a temeno hlavy je oronžovo-žlté, okolo očí je žltkastá farba, dúhovka je oranová, zobák je čierny. |
|
Klinochvost pomarančový (Aratinga canicularis) Osídluje Kostariku a Mexiko. Meria 25 cm. Samec je zelený, na čele je oranžovo-červená škvrna, okolo oči je žlto-oranžový krúžok, zobák je svetlý. Samica má menšiu škvrnu na čele aj má menšiu hlavu ako samec. |
|
klinochvost zlatý (aratinga aolstitialis) Rozšírenie je v Guayane, juhovýchodnej Venezuele a severovýchodnej Brazílie. Meria 30 cm. Samce: na bokoch hlavy, hruď a brucho sú sýto-oranžové, krk a chrbát sú žlté, krídla sú na začiatku zelené, v predu sú krídlatmavo-modré. Okolo očí je hrubý biely kruh, zobák je čierny. Samica: biely krúžok okolo očí je užší, na krídlach je viac zelene. |
